Návrat do budúcnosti: Čo by sa Konferencia o budúcnosti Európy mala poučiť z úspechov a neúspechov európskej iniciatívy občanov

Za posledné desaťročie došlo k výraznému nárastu politizácie záležitostí EÚ v otázkach, ako sú obchod, úsporné opatrenia, zmena klímy, prisťahovalectvo alebo v poslednom čase zdravotná starostlivosť v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Už dávno sme argumentovali, že európska iniciatíva občanov podporuje zásadne odlišný typ zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politík EÚ a konštruktívne nasmerovala niekoľko z týchto spolitizovaných otázok na európskej a vnútroštátnej úrovni. Procesom tvorby politiky EÚ sa tradične uprednostňovali inštitucionalizované združenia a zastrešujúce skupiny so sídlom v Bruseli, ktoré združujú a zastupujú rôzne záujmy na úrovni EÚ, čo zase vytvára napätie s miestnymi skupinami so sídlom na vnútroštátnej úrovni vo všetkých členských štátoch EÚ. Existujú presvedčivé dôkazy, ktoré naznačujú, že európska iniciatíva občanov je užitočným mechanizmom pre vnútroštátnych organizátorov na miestnej úrovni, ktorým sa podarilo úspešne spolitizovať otázky EÚ na vnútroštátnej úrovni a priviesť do procesu tvorby politík EÚ širokú škálu nových aktérov a zároveň poskytnúť silné stimuly pre niektoré zastrešujúce organizácie so sídlom v Bruseli, aby sa k nim pripojili. V dôsledku toho sa európskej iniciatíve občanov podarilo ďalej prepojiť vnútroštátnu politiku a politiku EÚ, aj keď bol vplyv politiky malý.

Úspech európskej iniciatívy občanov pri prepájaní národných a európskych politických diskusií je však v rozpore s jej veľmi obmedzeným vplyvom na politiky EÚ. Ako dlhoročná frustrácia väčšiny aktivistov európskej iniciatívy občanov, aj keď iniciatíva úspešne vyzbierala milión podpisov, Európska komisia nedokázala nadviazať na politiky, ktoré spĺňajú požadované zmeny. Je to problematické, pretože mnohí európski občania pri kampaniach a podpísaní európskej iniciatívy občanov mali možnosť nielen vyjadriť svoj názor, ale aj zmeniť politiku EÚ.

V súvislosti s nadchádzajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy, ktorá sa organizuje v súčasnom európskom politickom cykle (2019 – 2024), je potrebné sa veľa poučiť z úspechov a neúspechov európskej iniciatívy občanov. Konferencia o budúcnosti Európy nemôže byť ďalšou bruselskou bublinou, v ktorej tradičné zainteresované strany navzájom komunikujú. Ako uviedol profesor práva EÚ v HEC Paris Alberto Alemanno, „EÚ nebude riešiť demokratický deficit ďalšou konferenciou zhora nadol“. Medzi mnohé riziká vnímania konferencie ako činnosti EÚ v oblasti vzťahov s verejnosťou patrí nárast ďalšej nedôvery voči inštitúciám EÚ, ktorý sa už považuje za vzdialený od potrieb európskych občanov. Namiesto toho európska iniciatíva občanov ukázala, že je možné (a normatívne želateľné) zapojiť občanov do tvorby politiky EÚ prepojením politík EÚ s vnútroštátnymi politickými diskusiami.

Ako koalícia občianskej spoločnosti Občania prechádzajúcu Európou argumentovali vo svojom liste inštitúciám EÚ, „mali by sa preskúmať nové mechanizmy, aby sa občania mohli priebežne zúčastňovať na riadení EÚ“. Kľúčom k vytvoreniu nových participatívnych mechanizmov na to, aby bol vypočutý hlas európskych občanov, je prepojenie medzi národnou politikou a európskou politikou a stretávanie sa s občanmi tam, kde sa nachádzajú. Inými slovami, je potrebné osloviť príslušných vnútroštátnych politických aktérov, ktorí často nie sú zapojení do politiky EÚ. Politizácia politík EÚ nad rámec „bruselskej bubliny“ vo vnútroštátnych diskusiách by bola príznakom normalizácie EÚ ako podmienok hospodárskej súťaže, kde sú prevládajúce argumenty rozhodujúce pre EÚ, a nie proti EÚ.

Kvalita našich demokracií závisí od spôsobu, akým sa moc pohybuje medzi inštitucionalizovanými formami rozhodovania a neformálnymi tokmi komunikácie. Kríza legitímnosti nastane, ak občania budú vnímať buď to, že existuje medzera medzi neformálnymi nárokmi a inštitucionálnymi rozhodnutiami, alebo že politický systém prevezmú záujmové skupiny zastupujúce súkromné spoločnosti. Na križovatke, na ktorej sa EÚ nachádza, je potrebné uvažovať o demokratickej účasti nad rámec národných štátov a zároveň zohľadniť národnú politickú dynamiku. Ak sa medzera medzi neformálnymi tokmi komunikácie a inštitucionalizovanými formami rozhodovania v kontexte krízy, akou je pandémia COVID-19, nevyrieši, logickým výsledkom bude väčšia nedôvera.

Konkrétnejšie, navrhujeme budovanie demokratických procesov v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré sú citlivé na vnútroštátne politické diskusie, pričom sa zachováva celoeurópska logika. Ak je cieľom vyvolať verejné rokovanie – chápané ako otvorená, inkluzívna a reflexívna diskusia, ktorej cieľom je dosiahnuť najlepšie rozhodnutia pri zohľadnení sily argumentov – musíme dospieť k záveru, že neexistujú žiadne konkrétne mechanizmy na jej vypracovanie, ale bude to výsledok rôznych diskusií, ktoré prebiehajú v rámci inštitúcií a mimo nich.

Okrem starostlivého sformulovania užšieho vzťahu medzi národnou a európskou politikou by Konferencia o budúcnosti Európy mala slúžiť ako priestor pre občanov na stanovenie programu v otázkach, ktoré by sa mali riešiť z perspektívy, ktorá presahuje rámec národných štátov. Napríklad v období po pandémii COVID-19 a nedostatku koordinovaného prístupu k nej je pravdepodobné, že mnohí občania by boli za poskytnutie väčšieho počtu právomocí EÚ v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá je v súčasnosti politickou oblasťou uzákonenou výlučne národnými vládami. Konferencia by sa preto nemala zameriavať len na inštitucionálne otázky, ale mala by byť aj otvoreným základom pre občanov na stanovenie programu na úrovni EÚ. V rámci európskej iniciatívy občanov Komisia vykonáva právnu kontrolu všetkých iniciatív, keďže sa povoľujú len iniciatívy, ktoré patria do právomoci Komisie konať. Konferencia je príležitosťou na prelomenie tohto obmedzenia a umožňuje občanom stanoviť program v akejkoľvek otázke, aj keď by si niektoré návrhy vyžadovali zmenu zmluvy. Je pravdepodobnejšie, že sa občania zúčastnia, ak sa dotknú otázok, o ktorých sa starajú, a inštitúcie EÚ by získali cenné informácie o tom, aké politické otázky chcú občania prijímať právne predpisy na úrovni EÚ.

Kritická analýza úspechov a neúspechov európskej iniciatívy občanov pomôže zlepšiť organizáciu Konferencie o budúcnosti Európy. Medzi najdôležitejšie ponaučenia, ktoré si možno vziať, patrí podľa nášho názoru mobilizácia občanov, ktorí nie sú tradične spojení s tvorbou politík EÚ, prepájanie vnútroštátnych politík a politík EÚ a umožnenie stanovenia programu.