The impact of the COVID-19 pandemic on the ECI implementation and future topics

Addressing the recent COVID-19 pandemic, the European Union has found its self in an unfamiliar form of crisis management. The actions that were executed by the EU member states lacked supervision and coordination; therefore, did not assure all commitments of the member states were well respected. We must construct consistent and binding procedures for all member states of the European Union, in case of such. It is essential to institute a common platform in order to avoid violations of human rights, notably focusing on cybersecurity and the right to privacy. This must be undergone with the aim to assure the security, personal data protection, and values the European Union stands for since its creation. It is fundamental to create a legislative tool that member states can refer to when assuring its citizen's rights and in case of breach will be penalized. In this context, we are addressing states that have declared an emergency situation defined by the Art. 5 of the Constitutional Act no. 227/2002 Coll; where the circumstances under which the state of emergency was declared were clearly unjustified, i.e. Slovakia. States are therefore acquiring exceptional rights over their population; that is to say, monitoring of its citizens residing within a given territory through telecommunications and private companies. As we do not have to further develop, this raises many questions concerning human rights in regard to European citizens. The measures must concern both private and professional activity, which is currently highly concentrated within the cyberspace. This concerns programs such as Zoom that are rapidly rising in popularity; even though, security professionals warn the lack of default settings as not safe. That is to state one example of many. Emphasizing the necessity to act, the European Union must be prepared to assure the security of its citizens while respecting human rights in case of the second wave of COVID-19 or any other possible pandemic.   

In theory the ECI would seem to be a wonderful way to encourage citizen participation, in that it enables a group of citizens to ask the European Commission to prepare a legislative proposal on a specific issue of interest to them. However, even before the COVID-19 pandemic, it received a lot of criticism.

Firstly, citizens have to invest a lot of time and effort in their projects, and there is very little prospect of a successful outcome. The figures show that although quite a lot of projects are accepted for registration, very few go on to have a legislative follow up by the European Commission. There is also a lack of transparency at the initial stage because the examination of the project takes place behind closed doors. Even when the project is successful and obtains one million signatures, the Commission is not obliged to take legislative action; in fact, there is no particular pressure on it produce legislation. The whole process is very slow and cumbersome and can take up to two years because of the various stages involved (the collection of signatures takes a year).

One improvement would be to simplify the collection of signatures so that it is quicker and less complicated to set up. Another measure, which has been proposed by Carnegie Europe, in order to put more pressure on the Commission to take action, would be hold hearings and debates in the national parliaments and the European Parliament at a much earlier stage in the procedure. This would also promote the ECI and publicise the very interesting projects that had been put forward but that the public was completely unaware of. Furthermore, given that coronavirus pandemic has impacted all sectors and made it more difficult to coordinate the preparation of a project, a special more flexible procedure should be put in place in crisis situations.

Under Article 1 of Regulation (EU) 2019/788 of the European Parliament and of the Council of 17 April 2019, on the European citizens' initiative, EU citizens are empowered to petition the European Commission to submit a legislative proposal on any EU-related matter, which they feel needs addressing. In order for an initiative to be admitted by the Commission, ECI organizers must obtain at minimum one million signatures (Article 3(1)(a) of Regulation (EU) 2019/788). 

With the current COVID-19 pandemic, however, it has become increasingly difficult (if not impossible) for ECI organizers to carry out their campaigns and obtain signatures on paper (Council of the EU, 2020). 

In an effort to remedy the situation, the European Commission has submitted a proposal in which it proposes, among other things, to extend the collection period by 6 months (ibid, 2020). 

In addition to the Commission's proposal, I would suggest that campaigning be carried out online. Concretely, ECI organizers could use social media platforms (such as Facebook, Instagram, Twitter, Youtube, etc.) along with video-conferences to promote their initiatives and discuss ideas. I would also suggest that the collection of signatures be conducted electronically (at least until the situation reverts back to "normal").

While this will in no way replace campaigning in person, it is the best viable option available in that it preserves citizens' right to freedom of expression.

That being said, the EU will have to remain vigilant. While digitalisation may have its perks (its rapid and efficient), it can also pose some issues such as misinformation, hacking, identity theft, etc., which could violate fundamental rights as enshrined in the European Declaration of Human Rights (1950).

Európska iniciatíva občanov je veľkou metódou pre európskych občanov, aby vyjadrili svoje obavy a diskutovali o dôležitých otázkach, ktoré sa ich týkajú; teoreticky spája ľudí s osobitným postavením a s dostatočným počtom podpisov sa môže obrátiť na Európsku komisiu v záujme ďalšieho rozvoja. V dôsledku poslednej pandémie Covid-19 však došlo k mnohým zdržaniam a prekážkam, ktoré tento proces „zastavili“. 

Mnohí tvrdia, že európska iniciatíva občanov dostala kritiku už dávno pred pandémiou. Problémy, ako sú zdĺhavé procesy, nedostatočná transparentnosť a neistota, pokiaľ ide o vykonanie zmien po tom, ako sa právne predpisy dostanú na Európsku komisiu. Samotné počiatočné fázy potrebujú veľa času a úsilia na to, aby iniciovali právne predpisy s veľmi nízkou mierou úspešnosti právnych predpisov, ktorými sa bude zaoberať. Okrem toho je obdobie čakania na získanie podpisov jeden rok a zostávajúce opatrenia môžu trvať až ďalší rok. Okrem toho preskúmanie/diskusia o právnych predpisoch sa zatiaľ neuverejňuje, a teda neposkytuje ľuďom žiadnu transparentnosť. Všetky tieto hlavné problémy boli nielen prítomné, ale mali významný vplyv na európsku iniciatívu občanov a jej fórum pred pandémiou. Situácia sa preto zhoršila od roku Covid-19. 

Pre ľudí je veľmi ťažké vykonávať svoje programy a byť schopní potenciálne vykonávať európske právne predpisy, ako aj takmer nemožné prijímať hlasy. S iniciatívou občanov Európa 2.0 je však teraz jednoduchšie podpisovať iniciatívy online a poskytovať len veľmi málo osobných údajov. Dôrazne odporúčam rozvoj online fóra, ktoré uľahčí celý proces od začiatku až do konca. Ako aj vytvorenie silnej prítomnosti sociálnych médií, ktorá bude ľahko prístupná všetkým Európanom. Napokon, všetky otázky, ktoré vyvolala pandémia, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a súkromie ľudí, by sa mali vo veľkej miere zameriavať na nadchádzajúce časové obdobie.

S cieľom riešiť účinky pandémie vírusu Coronavírus o vykonávaní európskej iniciatívy občanov a poskytnúť zmysluplný komentár medzi výbornými príspevkami mojich kolegov, som sa rozhodol preskúmať svoju nedávnu minulosť.

Európska iniciatíva občanov predstavuje koncepčnú mieru vertikálnej integrácie do tvorby politiky, ku ktorej sa Európska únia usiluje. Považuje sa za „prvý nadnárodný nástroj participatívnej demokracie“. Aspoň teoreticky je európska iniciatíva občanov dôkazom úspechu EÚ v jej masívnom úsilí, aby sa na kontinentálnej úrovni konglomerovalo riadenie a zároveň sa zachovali a podporovali demokratické a pluralitné hodnoty. V praxi sa však európska iniciatíva občanov stala magnetom, pokiaľ ide o kritiku aktivistov, ako aj poslancov. Táto frustrácia je jasne ilustrovaná v tomto rozhovore s poslancom EÚ 2015 (v tom čase) György Schöpflin (https://www.youtube.com/watch?v=rYr3t9Yhrqk). „Absencia by mohla byť príliš nízka“, pán Schöpflin hovorí v rozhovore, „ale nie je to úspech“. Toto sa bežne spája s obmedzeniami, ktoré sú podrobne opísané v iných príspevkoch na túto niť.

Mnohé z úverov EÚ a európskej iniciatívy občanov, mnohé z výhrad, že pán Schöpflin a aktivisti figurujúci vo videu mali program, boli predmetom rozsiahlej reformy platformy EIO v roku 2020. Iniciatíva s názvom ECI 2.0 bola spustená 1. januára 2020. Platforma prišla so zjednodušeným registračným mechanizmom a začlenením fóra s cieľom podporiť väčšiu mieru zapojenia a diskusie so zreteľom na európsku iniciatívu občanov (zmeny týkajúce sa fázy registrácie & podpisov, ako aj prípadná zmena v trende tém, ktoré je vedené fórom). tieto zmeny sú potenciálne prelomovými, takže sa pokúšajú o ich meranie alebo kvalifikáciu, a to aj krátko po ich vykonaní, a to aj pred tým, ako sa zohľadní súčasná kríza. Okrem toho vzhľadom na okolnosti, ktoré priniesla pandémia COVID-19, EÚ nebola schopná podporovať a servisovať túto novú platformu, ako aj dúfať. (ilustrovaný na udalosti z 6. marca 2020 o modernizácii „európskej iniciatívy občanov 2.0“, ktorá sa oneskorila do ďalšieho oznámenia; Https://citizens-initiative.europa.eu/conference-european-citizens-initiative-20-design-engage-impact_en)

Otvára to aj niekoľko nových otázok; Ako môže EÚ urýchliť zavádzanie a prijatie nového iniciatívy „USE 2.0“ v klimatickom období po emisii COVID-19? Môže EÚ začleniť do projektu „ECI 2.0“ alebo podobnej reformy v blízkej budúcnosti niektoré z reformných návrhov, ktoré predložili iní v rámci projektu „ECI“ alebo podobnej iniciatívy v oblasti reforiem?

Rok 2020 bol pre mnohých z nás šťastným podujatím a naplneným nádejou na nadchádzajúce desaťročie. V prípade európskych občanov sa zdravotná kríza začala v provincii Wuhan od ich obáv až do momentu, keď museli čeliť realite, a významu tejto sanitárnej krízy. Odteraz 2020 je inherentnou formou Covid-19. Vedúci predstavitelia EÚ sa v máji rozhodli predložiť návrh plánu obnovy krátkodobého zvýšenia rozpočtu EÚ o 750 mld. EUR a revidovaného dlhodobého rozpočtu. Reakcia Európskej únie sa zameriava na štyri rôzne priority: obmedziť šírenie vírusu, preukázať výskum liečby a vakcín, zabezpečiť poskytovanie lekárskeho vybavenia a podporiť pracovné miesta, podniky a napokon aj hospodárstvo. Čo sme v súvislosti s európskou iniciatívou občanov (ECI) už dočasne pripravili o určité rozšírenie našej slobody pohybu, je účinná participatívna demokracia negatívne ovplyvnená krízou? Európska iniciatíva občanov, ktorá je kľúčovým prvkom oddielu o participatívnej demokracii Lisabonskej zmluvy, umožňuje občanom EÚ identifikovať spoločnú otázku a žiadať o prijatie opatrení.

Základný rámec pre európsku iniciatívu občanov je stanovený v článku 11 ods. 4 ZEÚ a v článku 24 ods. 1 ZFEÚ sa podrobne stanovujú všeobecné zásady postupov a podmienok. Komisia sa v roku 2020 snažila ďalej rozvinúť európsku iniciatívu občanov a zabezpečiť, aby bol postup prístupnejší. V súvislosti so sanitárnou krízou sa však zber podpisov zdá zložitý, ako aj prijatie projektu, keďže Európska únia má priority spojené so súčasnou krízou. Iniciatíva z roku 2020 na posilnenie európskej iniciatívy občanov už rozširuje datelinu pre podpisy na šesť mesiacov, ale s obmedzeným kontaktom, nemusí to stačiť. V digitálnom veku by sme však mali využívať dostupné technológie. To by umožnilo väčšiu viditeľnosť a mohlo by zlepšiť transparentnosť procesu, ako aj byť prístupnejšie.

Dôležitá zmena, ktorú by mohla priniesť iniciatíva Coivd-19, pokiaľ ide o európsku iniciatívu občanov, je iniciatívou. V návrhu Európskeho parlamentu a Rady sa uvádza, že nové iniciatívy sa musia týkať účinku, ktorý spôsobil Covid-19.

Od roku 2011 boli úspešne schválené iba štyri iniciatívy, čo svedčí o tom, že je dôležité, aby bol prístupnejší.

COVID-19 má obrovský vplyv na spôsob, akým EÚ a svetové funkcie funguje, mal vážny vplyv na naše ľudské práva a slobodu. Keďže tieto posledné mesiace boli plnené s negatívnymi udalosťami, takisto nám umožnilo uvedomiť si, ktoré témy si vyžadujú okamžitú pozornosť. Európska iniciatíva občanov a Európska únia sa zameriavajú na veľkú väčšinu tém vrátane dôležitých tém, ako je zmena klímy, ale pozornosť si zaslúžila aj iné dôležité témy, ako je ochrana súkromia. V celom systéme ochrany súkromia sa súkromie stalo citlivou témou, pretože sa zaviedli telefonovanie cez telefón a nezabezpečené online konferenčné hovory.

Mnohé krajiny v Európskej únii aj mimo nej využívajú na boj proti spoločnosti Coivd-19 technológiu sledovania aplikácií, niektoré si navzájom vymieňajú informácie, ako napríklad spoločné využívanie údajov zo Spojených štátov amerických s Nemeckom a Talianskom. Diskusia medzi zabezpečením zdravia občanov EÚ a ich súkromím je dlhodobou a komplikovanou rozpravou. Túto tému som zahrnul do diskusie, keďže je príkladom toho, ako ľahko možno zbierať a prenášať súkromné informácie, ako je poloha a zber údajov. Blokovanie len preukázalo existenciu existujúceho problému s ochranou súkromia už dávno pred tým, ako mnohé vlády a súkromné spoločnosti zhromaždili údaje o používateľoch, hoci ich neskrývajú ani ich výslovne neohlasujú. Najpozoruhodnejším príkladom, ktorý bol známy pred niekoľkými mesiacmi, ale len nedávno sa objavil, je to, ako populárna aplikácia TikTok zbiera telefonické údaje používateľa a odosiela všetko pre čínsku spoločnosť, ktorá vytvorila spoločnosť TikTok.

Je potrebné zmeniť koncepciu európskej iniciatívy občanov, ako aj trendy tém. Bez toho, aby sa upustilo od ďalších dôležitých tém, ako je zmena klímy, európska iniciatíva občanov a EÚ jednoznačne musia uprednostniť súkromie na vyššej úrovni, pretože len pomaly, ale iste, občania EÚ strácajú jeden zo svojich najdôležitejších ľudských práv, a to ich súkromia. 

Európska iniciatíva občanov je nástroj, ktorý dáva občanom možnosť ovplyvňovať tvorbu politiky EÚ. Považuje sa za „prvý nadnárodný nástroj participatívnej demokracie“. Od jej vzniku v roku 2011 však len štyri iniciatívy dosiahli požadovaný počet podpisov (Right2Water, One of Us, Stop vivisekcii a Zákaz glyfozátu) a len posledná sa dostala do parlamentu (2014) a mohla by sa stať skutočnosťou. To je názorným príkladom toho, ako je ťažké a nepravdepodobné, že by bolo možné ovplyvňovať politiku EÚ.

Vzhľadom na to, že pandémia nás ukázala, silná a jednotná občianska spoločnosť je potrebná viac ako kedykoľvek predtým a európska iniciatíva občanov môže k tomu významne prispieť. Ako sa európska iniciatíva občanov stane nástrojom, ktorý využívajú všetci európski občania s cieľom požiadať Európsku úniu o pomoc? Ako sa európska iniciatíva občanov môže stať participatívnym nástrojom, ktorý má byť?  

Môj návrh spočíva v tom, že európska iniciatíva občanov by mala zviditeľniť svoje fórum prostredníctvom kampane v sociálnych médiách s cieľom pomôcť ľuďom dozvedieť sa viac o európskej iniciatíve občanov. Berala mi istý čas na to, aby som počula o európskej iniciatíve občanov. Podľa môjho názoru by európska iniciatíva občanov mala byť prezentovaná ako: veľký nástroj pre nadnárodnú demokraciu a podporu ľudských práv. Malo by sa to podporovať prostredníctvom platforiem sociálnych médií (Facebook, Twitter, Youtube alebo Instagram) a dokonca aj novín z rôznych členských štátov. Ďalším spôsobom je vedenie kampane v rámci inštitúcií EÚ, medzi zamestnancami inštitúcie, ako aj na univerzitách v Bruseli a v celej Európskej únii.Európska iniciatíva občanov by mohla vytvoriť aj kanál na báze Youtube, v rámci ktorej by sa mohli vysvetliť rôzne iniciatívy, o ktorých sa v súčasnosti rokuje. Môže to uľahčiť proces zbierania podpisov a podporiť účasť verejnosti na európskej iniciatíve občanov.