Posunúť Európu za „bruselskou bublinou“ prostredníctvom európskej iniciatívy občanov

Zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu je jedným zo základných kameňov stratégií inštitúcií EÚ zameraných na legitímnosť od konca 90. rokov 20. storočia. Zatiaľ čo proces tvorby politiky EÚ tradične uprednostňoval inštitucionalizované združenia a zastrešujúce skupiny so sídlom v Bruseli, ktoré združujú a zastupujú rôzne záujmy na úrovni EÚ, Európska komisia sa pokúsila formálne otvoriť politický proces rôznym skupinám občianskej spoločnosti. Organizácie so sídlom v Bruseli majú tendenciu zameriavať svoje posolstvá a pracovať na inštitúciách EÚ, a preto budú pravdepodobne konať v rámci, ktorý poskytuje Európska komisia. To znamená, že tieto organizácie reagujú na myšlienky a rámce, ktoré rezonujú v rámci inštitúcií EÚ a majú k dispozícii menej kanálov pre iné témy. Naproti tomu európska iniciatíva občanov podporuje zásadne odlišný typ zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politík EÚ. Hlavným inovatívnym aspektom európskej iniciatívy občanov je, že aktéri si môžu sami stanoviť program. Je to bezprecedentné, pretože v minulosti to bola Európska komisia, ktorá formulovala všetky otázky, a aktéri občianskej spoločnosti sa do nich museli zapojiť.

Európska iniciatíva občanov bola predmetom politickej aj akademickej kritiky ako bezohľadný mechanizmus, ktorý nemôže ovplyvniť tvorbu politiky. Niektorí organizátori európskej iniciatívy občanov boli nespokojní s tým, čo Komisia považuje za povrchné. Napriek tomu sme v našej empirickej analýze piatich iniciatív občanov (STOP TTIP, One of Us, Wake Up Europe, Media Pluralism and Right2Water) zistili, že viacerým podnikateľom na úrovni EÚ a jednotlivých štátov sa podarilo úspešne spolitizovať otázky EÚ a začleniť do procesu tvorby politík EÚ širokú škálu nových aktérov.

To tiež poskytlo silné stimuly pre niektorých inštitucionalizovaných aktérov so sídlom v Bruseli, aby sa k nim pripojili (napr. organizácia Greenpeace sa zapojila do kampane STOP TTIP, keď bude úspešná). Začlenením nových aktérov do tvorby politík prostredníctvom politizovania otázky EÚ môže európska iniciatíva občanov výrazne prispieť k demokratickej legitimite EÚ ako verejnej mienky. Prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti účasti v občianskej spoločnosti a k znižovaniu „vstupných poplatkov“ pri tvorbe politík EÚ. Z analýzy vyplynulo, že aktivisti európskej iniciatívy občanov dokázali rýchlo presunúť problémy, ktoré sa tradične považujú za vnútroštátne (napr. umelé prerušenie tehotenstva a vlastníctvo médií), na úroveň EÚ investovaním zdrojov do celoeurópskych kampaní na miestnej úrovni.

Z normatívneho hľadiska by politizácia politík EÚ nad rámec „bruselskej bubliny“ bola príznakom normalizácie EÚ ako podmienok hospodárskej súťaže, v ktorej sú prevládajúce argumenty rozhodujúce pre EÚ (Stop TTIP), a nie proti EÚ. Proces, ktorým sa otázky EÚ stávajú spolitizovanými na vnútroštátnej úrovni, by tiež prispel k vytvoreniu európskej verejnej sféry. Takýto proces by sa mohol chápať ako „posilňujúci dissenzus“, pojem, ktorý odkazuje na situáciu, v ktorej sa otázky EÚ stávajú predmetom kontroverzných otázok vo vnútroštátnych verejných sférach. Hoci „posilnený disenzus“ nespochybňuje európsky projekt ako celok, znamená to, že súperiaci politický príbeh (ako napríklad sociálna demokracia verzus liberálna rétorika) v politickej sfére má sklon ku konsenzu.