Európska iniciatíva občanov: žiadne finančné prostriedky EÚ pre krajiny bez nezávislého súdnictva a právneho štátu?

Európska iniciatíva občanov: poskytnúť novým členským štátom EÚ pevne stanovenú lehotu na reformu svojich súdnych systémov a podmieniť prístup všetkých členov k finančným prostriedkom v oblasti právneho štátu.

V európskej iniciatíve občanov „Zastavme korupciu v EÚ“ sa navrhuje pevný časový rámec pre novopristúpené krajiny na uskutočnenie reforiem ich justičných systémov. Požaduje sa v ňom aj dodržiavanie zásad právneho štátu ako podmienka, aby každý členský štát dostával finančné prostriedky EÚ.  

My, iniciátori iniciatívy „Stop korupcii v EÚ“, sme presvedčení, že podvody a zneužívanie európskych finančných prostriedkov postihujú všetky krajiny, ako aj všetkých občanov, ktorí ako daňovníci prispievajú do rozpočtu EÚ. Navrhujeme preto zmeny európskych právnych predpisov, ktoré pomôžu presadzovať právny štát a obmedziť korupciu.

Korupcia je jav, ktorý nikdy nemožno úplne odstrániť, ale jej škody možno zmierniť a obmedziť prostredníctvom účinného presadzovania zásad právneho štátu.

Podľa prieskumu Eurobarometra sa 71,6 % Európanov domnieva, že podvody s finančnými prostriedkami EÚ sú bežným javom, a viac ako 80 % podporuje a uznáva význam hlavných zásad právneho štátu.

Mnohé celoeurópske inštitúcie a mechanizmy sú zapojené do riadenia rizika podvodov s európskymi fondmi, ale len vnútroštátne správne orgány v jednotlivých členských štátoch sa môžu súčasne zúčastňovať na všetkých štyroch krokoch procesu – prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a sankciách.

Domnievame sa, že zriadenie Európskej prokuratúry poskytne EÚ dodatočné práva vyšetrovať a sankcionovať takéto porušenia, ale nezruší ani nezníži zásadnú úlohu vnútroštátnych orgánov v boji proti korupcii, presadzovaní a dodržiavaní zásad právneho štátu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sme, iniciátori európskej iniciatívy občanov „Stop korupcie v EÚ“, stanovili tieto dva ciele:

1. Zavedenie prísneho časového rámca pre novopristúpené krajiny na uskutočnenie reforiem ich justičných systémov

Posledné tri kolá rozširovania EÚ viedli k pristúpeniu 13 nových členských štátov – Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Malty, Poľska, Slovenska, Slovinska, Maďarska a Českej republiky v roku 2004, Bulharska a Rumunska v roku 2007 a Chorvátska v roku 2013.

Nové členské štáty môžu využívať predvstupové a kohézne fondy, ako aj program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP).

Na rozdiel od krajín, ktoré pristúpili v roku 2004 a Chorvátska v roku 2013, pristúpenie Bulharska a Rumunska v roku 2007 bolo spojené s mechanizmom spolupráce a overovania, keďže tieto dve krajiny zatiaľ nedosiahli dostatočný pokrok v oblasti reformy súdnictva, korupcie a (v prípade Bulharska) organizovanej trestnej činnosti.

V čase registrácie našej iniciatívy v septembri minulého roka boli Bulharsko a Rumunsko členmi EÚ už viac ako 12 rokov. Európska komisia následne v novembri 2019 rozhodla, že monitorovanie MSO sa môže v prípade Bulharska zrušiť (hlasuje v EP, ale nie v Rade EÚ), ale bude sa naďalej uplatňovať v Rumunsku.

Bulharsko do dnešného dňa nedokončilo reformu svojho systému trestného stíhania, podvody s finančnými prostriedkami EÚ sú veľmi bežné a len 3 zo 40 zistených prípadov vyšetrovania korupcie na vysokej úrovni v rokoch 2014 – 2019 skončili odsúdením.

Hoci sa v mechanizme spolupráce a overovania stanovujú presné a jasné ciele, nestanovujú sa v ňom lehoty na ich vykonávanie (celkové trvanie MSO) ani dôsledky v prípade ich nedosiahnutia.

Vzhľadom na skúsenosti Bulharska a Rumunska a vzhľadom na ďalšie rozširovanie EÚ navrhujeme zaviesť prísne desaťročné obdobie, počas ktorého musia novopristúpené krajiny uskutočniť reformy svojich súdnych systémov a zabezpečiť účinný boj proti korupcii.

2. Prepojenie právneho štátu s prijímaním finančných prostriedkov EÚ jednotlivými členskými štátmi

Nedostatky pri uplatňovaní zásad právneho štátu ovplyvňujú nielen schopnosť obmedziť podvody s finančnými prostriedkami EÚ a korupciu, ale aj nezávislé fungovanie hlavných orgánov, kvalitu podnikateľského prostredia a hospodárskeho rozvoja, nezávislosť médií, transparentnosť verejných financií a mnohé ďalšie oblasti, ktoré majú zásadný význam pre všetkých európskych občanov.

Súčasná Európska komisia oznámila zámer monitorovať právny štát vo všetkých členských štátoch EÚ. V apríli 2019 Európsky parlament hlasoval o smernici, ktorá spája prijímanie finančných prostriedkov EÚ s právnym štátom. V súčasnosti čaká na rozhodnutie Rady Európskej únie o tejto smernici 14 mesiacov.

V našej iniciatíve občanov sa navrhuje stanoviť jasné kritériá a referenčné hodnoty týkajúce sa právneho štátu na presné podávanie správ o výsledkoch; a zaviesť možnosť zaviesť moratórium (dočasné pozastavenie) na vyplácanie európskych finančných prostriedkov krajinám, ktoré porušujú tieto kritériá, až kým sa neodstránia nezrovnalosti.

Výrazný nárast grantov a bezúročných úverov predpokladaný v nasledujúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie a plánovaný úver vo výške 750 miliárd EUR na ich pokrytie splatia všetci európski občania. To ďalej posilňuje naliehavú potrebu prísnejších opatrení proti podvodom a primeraného mechanizmu na zabezpečenie právneho štátu vo všetkých členských štátoch.

Naša európska iniciatíva občanov úprimne poďakuje všetkým, ktorí sa dostali do kontaktu a doteraz nás podporovali. Presmerovali sme všetkých občanov, ktorí chceli oznámiť konkrétne prípady korupcie zodpovedným orgánom. Vítame všetky občianske aktivity, rady a ochotu pomôcť v súvislosti s iniciatívou.