Formovanie digitálnej budúcnosti Európy: Ako môžu občania ovplyvňovať politiku?

hi

Regulácia digitálneho vesmíru je jednou z najzložitejších výziev súčasnej doby. Odrádzajúci charakter digitálnych technológií, rýchlosť, s akou sa vyvíjajú, a extrémna rôznorodosť zapojených aktérov sťažujú vytvorenie stabilného a spoločného regulačného rámca. Práve z dôvodu tejto zložitosti však existuje silná potreba širšieho zapojenia občanov (a obyvateľov členských štátov) do rozhodovacích procesov formujúcich európsky digitálny priestor. Ústrednú úlohu preto zohrávajú nástroje ako európska iniciatíva občanov, európske panelové diskusie občanov a iné formy participatívnej a poradnej demokracie. 

Samozrejme, aby ste sa zúčastnili (a urobili to vážne), musíte najprv pochopiť: Ide o náročnú výzvu, ktorú je naliehavo potrebné riešiť, aby sa umožnila informovaná a efektívna účasť, konkrétne boj proti digitálnej negramotnosti. Podľa údajov uverejnených Eurostatom vo februári 2024 približne 45 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov nemá základné digitálne zručnosti, zatiaľ čo takmer 7 % nikdy nepoužilo internet (https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-eurostat-news/w/ddn-20240222-1). Bez seriózneho a komplexného európskeho plánu digitálnej odbornej prípravy a začlenenia hrozí, že digitálne hospodárstvo sa bude rozvíjať nerovnomerne, čím sa posilnia sociálne asymetrie a veľké časti obyvateľstva sa vylúčia z možnosti plne uplatňovať svoje občianske práva.

Je pravda, že regulácia systémov využívajúcich umelú inteligenciu je kľúčovým bodom. Profesie ako hlasový herec, grafik, ilustrátor alebo skladateľ sú teraz vystavené reálnemu riziku nahradenia algoritmami schopnými reprodukovať hlas, obraz alebo hudbu bez primeraného ekonomického alebo morálneho uznania. 

V kontexte politík upravujúcich digitálne prostredie sa ďalší aspekt, ktorý si zasluhuje pozornosť, týka minimálneho veku na prístup k sociálnym sieťam. Tento návrh má pre mňa osobný význam. Počas môjho detstva som strávil veľa hodín pred počítačom, často z nudy, bez nástrojov na interpretáciu toho, čo som videl a s čím som interagoval. Pri spätnom pohľade si uvedomujem, že skorý prístup k digitálnemu svetu, a najmä k sociálnym médiám, si vyžaduje emocionálnu a kognitívnu zrelosť, ktorá mi chýbala (a to je prípad mnohých mladších ľudí). Vstup do týchto priestorov by malo postupne sprevádzať digitálne vzdelávanie.

 Minimálny vek na prístup k sociálnym médiám by sa mal stanoviť na 15 alebo 16 rokov, ako sa už navrhlo alebo diskutovalo v niektorých členských štátoch. Napríklad v Španielsku sadiskutuje o možnosti zvýšiť minimálny vek na prístup k sociálnym sieťam na 16 rokov (https://cadenaser.com/nacional/2025/03/25/elevar-a-16-anos-la-edad-para-abrir-cuentas-en-las-redes-sociales-y-castigar-los-deepfakes-claves-de-la-ley-de-menores-en-el-entorno-digital-cadena-ser), zatiaľ čo vo Francúzsku sa zvažuje možnosť poskytnúť výslovný súhlas rodičov pre deti mladšie ako 15 rokov (https://www.ilfattoquotidiano.it/2023/03/04/francia-no-ai-social-network-prima-dei-15-anni-la-proposta-di-legge-tutela-dei-giovanissimi/7085600). Cieľom týchto návrhov nie je represívne obmedziť prístup k digitálnym technológiám, ale skôr sprevádzať mladých ľudí na uvedomelejšej a bezpečnejšej ceste. Riziká skorého a neriadeného používania sociálnych médií – od vystavenia nevhodnému obsahu až po kybernetické šikanovanie, od digitálnej závislosti po nenávistné prejavy na internete – si vyžadujú starostlivé a vyvážené reakcie. 

Vo svetle toho, čo už bolo povedané, by sme možno mali prestať hovoriť o digitálnej realite ako o niečom nepravdivom, pokiaľ ide o sociálnu realitu, pretože je teraz zakorenená v sociálnej štruktúre a hlboko ovplyvňuje jej vývoj. Preto ak sa usilujeme o digitálnu budúcnosť, ktorá odráža naše hodnoty, je nevyhnutné zapojiť sa, počúvať, prispievať a vyjadrovať sa. 

Rovnako ako demokracia, aj digitálna budúcnosť musí byť zapojená a prežívaná.