Prejsť na hlavný obsah
Fórum európskej iniciatívy občanov

Participatívna demokracia pre Európu založenú na občanoch: výzvy a perspektívy

Dátum aktualizácie: 25/10/2019

Tím európskej iniciatívy občanov sa 9.a 10. augusta 2019 zúčastnil na festivale Arvamus v Paide v Estónsku s cieľom stretnúť sa s nadšením občanov o európskych politikách a snažiť sa dozvedieť sa viac o európskej iniciatíve občanov. Návštevníci sa zúčastnili na panelovej diskusii o participatívnej demokracii v EÚ a viacerých ďalších aktivitách zameraných na posilnenie ich znalostí o tomto nástroji.

Európska iniciatíva občanov: Participatívna demokracia pre Európu založenú na občanoch

 

Pod názvom Európska iniciatíva občanov: Participatívna demokracia pre Európu založenú na občanoch“, európski a národní experti na participatívnu demokraciu diskutovali o európskej iniciatíve občanov ako nástroji účasti občanov; jej podobnosti a rozdiely s estónskou iniciatívou občanov a výzvy, riešenia a najlepšie postupy v oblasti participatívnej demokracie v Európe.

Rozpravu, ktorú moderoval Mall Hellam, výkonný riaditeľ nadácie Open Estonia Foundation,

zhromaždí sa; György Schöpflin, bývalý poslanec Európskeho parlamentu a spravodajca pre nariadenie o európskej iniciatíve občanov; Pascal Herry, vedúci tímu pre európsku iniciatívu občanov v Európskej komisii; Pirkko Valge, výkonný riaditeľ nadácie Good Deed Foundation; Marta Pardavi, spolupredsedníčka maďarského helsinského výboru; Martin A. Noorkõiv, výkonný riaditeľ nadácie Domus Dorpatensis, predseda správnej rady Good Citizen a člen rady siete estónskych neziskových organizácií.

Čo to znamená byť občanom EÚ a ako sa k nim inštitúcie EÚ približujú?

Zmysel byť európskym občanom je základným prvkom na pochopenie toho, čo je participatívna demokracia.  Pojem občan je ústredným prvkom myšlienky Európskej únie; každý občan členského štátu je občanom EÚ. Európske inštitúcie vynakladajú maximálne úsilie na to, aby priblížili občanov a umožnili im byť aktívnymi protagonistami v systéme politík EÚ. Platí to aj v prípade fungovania európskej iniciatívy občanov. Európska komisia napríklad viedla reformu nástroja, aby bol používateľsky ústretovejší. Bude sa uplatňovať od januára 2020. Súčasťou tejto reformy je aj to, že Európsky parlament zaručí väčšiu diskusiu o každej úspešnej iniciatíve.

Participatívna demokracia v Estónsku a v EÚ: vlastnosti a výzvy

Pirkko Valge (CEO nadácie Good Deed Foundation) a Martin A. Noorkõiv (predseda siete estónskych neziskových organizácií) zdôraznili, že krajiny EÚ majú výrazné historické rozdiely, pokiaľ ide o ľudské práva a demokraciu. Estónsko má nedávnu históriu občianskej aktivizmu a občianska spoločnosť postupne začína prijímať opatrenia. Estónski občania sa zaoberajú najmä ochranou detí a zvierat, ako aj vzdelávaním a životným prostredím.

Marta Pardavi, spolupredsedníčka maďarského helsinského výboru, zdôraznila výzvy spojené s uskutočnením rozsiahlej kampane za európsku iniciatívu občanov, pretože si vyžaduje spojenie veľkého počtu ľudí a podpisov. S realizáciou online kampane prostredníctvom sociálnych médií sa spájajú aj určité praktické a právne prekážky. V tejto súvislosti je dôležitou otázkou skutočnosť, že Facebook zaviedol veľmi prísne pravidlá propagácie politických kampaní, čo môže ovplyvniť možnosť propagácie iniciatívy online.

Porovnala aj situáciu v Estónsku s prípadom Maďarska. Vysvetlila, že hoci Estónsko a Maďarsko majú podobné nástroje participatívnej demokracie, ako sú referendá, zbierky podpisov, online nástroje aktivizmu, kampane kolektívneho financovania a aktivizmus v Maďarsku, čelí mnohým prekážkam. Ako príklad uviedla pani Pardavi „Osobitnú daň z prisťahovalectva“. V tomto pravidle sa uvádza, že každý, kto chce hovoriť alebo verejne diskutovať o prisťahovalectve, musí zaplatiť daň, keďže činnosť sa považuje za podporu prisťahovalectva.

Na záver sa diskusia ukončila touto otázkou: „Ako môžeme dosiahnuť väčšiu účasť občanov na demokratickom procese?“ Navrhovanou odpoveďou bolo, že občania musia mať pocit, že politika nie je „špinavá vec“, ale niečo dobré, aby sme boli súčasťou, a že mobilizácia nie je nikdy zbytočná, pokiaľ sa inštitúcie zaviažu zapojiť sa do konštruktívneho dialógu o obavách občanov.

Odoslať komentár

Aby ste mohli pridávať poznámky, musíte sa prihlásiť alebo zaregistrovať.

Komentáre

Arno Niesner | 03/10/2023

Poradné formy účasti občanov by sa mali považovať za prvý krok smerom k žrebovaniu (Barnett/Carty, 2008/Hubertus letterein, 2009) alebo budúcej komory (WBGU, 2011). David Van Reybrouck nazval túto formu „dvojreprezentatívnehosystému/modelu“ alelaktora-reprezentatívnej demokracie. Tamara Ehsová vo svojej kríze esej v roku 2020: „V prípade Rakúska by to znamenalo opätovné zriadenie Spolkovej rady ako rady občanov na vnútroštátnej úrovni.“ V záverečnej kapitole „Utopie“ dokonca uvádza: „Je to v podstate bez ohľadu na to, kde začneme demokratizáciu; je dôležité začať.“

Vyhlásenie o vylúčení zodpovednosti: Názory vyjadrené na Fóre európskej iniciatívy občanov odrážajú výlučne stanovisko ich autorov a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za názory odrážajúce stanovisko Európskej komisie alebo Európskej únie.