Umelá inteligencia v právnej praxi a regulácia EÚ

Opis: Preskúmanie spôsobu, akým umelá inteligencia mení právnu prax v EÚ, a preskúmanie regulačných, etických a praktických dôsledkov prostredníctvom súčasných právnych rámcov a akademickej literatúry.

Ako študent práva ma hlboko zaujíma, ako umelá inteligencia mení právnu prax a prináša nové výzvy v oblasti regulácie v rámci EÚ. Chcel by som preskúmať základy umelej inteligencie, od raných symbolických systémov a spojovacích modelov až po moderné hĺbkové učenie a neurónové siete, ako aj návrh autonómnych činiteľov schopných učiť sa, uvažovať a vykonávať zložité úlohy. Pochopenie technických vlastností, ako je nepriehľadnosť, nepredvídateľnosť a inherentná zaujatosť, má zásadný význam pre posúdenie toho, ako umelá inteligencia interaguje s právom, spravodlivosťou a správou vecí verejných.

Osobitne ma priťahujú praktické aplikácie pre odborníkov pracujúcich v oblasti práva, prokurátorov, sudcov a rozhodcov vrátane prediktívnej policajnej práce, forenznej analýzy hromadných údajov, právneho výskumu podporovaného umelou inteligenciou, predpovedania prípadov a administratívnej podpory súdov. Dúfam, že tieto žiadosti preskúmam z hľadiska regulačných a etických rámcov, ako je akt EÚ o umelej inteligencii (2021/0106(COD)), akčný plán CEPEJ „Digitalizácia pre lepšiu spravodlivosť“ a Európska etická charta o používaní umelej inteligencie v justičných systémoch (Rada Európy, 2018).

Ako podklad pre túto diskusiu sa snažím čerpať z kľúčovej literatúry vrátane:

Sutton & Barto (2018), An Introduction to Reinforcement Learning (Úvod do posilňovacieho vzdelávania).

Sumers a kol. (2024), Cognitive Architectures for Language Agents (Kognitívne architektúry pre jazykových agentov), https://arxiv.org/abs/2309.02427.

Goodfellow, Bengio & Courville (2016), Hlboké učenie, MIT Press

Jurafsky & Martin (2022), Speech and Language Processing (3rd ed. draft), https://web.stanford.edu/~jurafsky/slp3/

Lopes Rocha & Soares Pereira (eds.), Inteligência Artificial & Direito (2020)

Bench-Capon a kol. (2012), History of AI and Law in 50 papers (Dejiny umelej inteligencie a práva v 50 dokumentoch), Artificial Intelligence and Law (Umelá inteligencia a právo), 20:215 – 319.

EUROPOL (2025), Umelá inteligencia a policajná činnosť: Benefits and Challenges, https://www.europol.europa.eu/cms/sites/default/files/documents/AIand-policing.pdf

AA (2022), Guide on the Use of AI-based Tools by Lawyers in the EU (Príručka o používaní nástrojov založených na umelej inteligencii právnikmi v EÚ), https://ai4lawyers.eu/.

Dúfam, že prostredníctvom tohto nápadu začnem bohatú diskusiu s komunitou fóra o technických základoch umelej inteligencie a jej právnych, etických a regulačných dôsledkoch, pričom vyzvem na rôzne pohľady na to, ako možno umelú inteligenciu zodpovedne začleniť do európskych právnych systémov.