Európska iniciatíva občanov musí ďalej diverzifikovať účasť v EÚ

Európska iniciatíva občanov je dôležitým prvým krokom pri diverzifikácii škály zainteresovaných strán zapojených do tvorby politiky EÚ. Stále však zostáva priestor na zlepšenie. Názov európskej iniciatívy občanov znamená zapojenie všetkých občanov žijúcich v EÚ, ale ide skôr o nástroj pre organizovanú občiansku spoločnosť s nadnárodnými sieťami. Zlepšenie internetových infraštruktúr a venovanie pozornosti zapojeniu marginalizovaných, menej vzdelaných komunít umožní všetkým európskym občanom lepší prístup k európskej iniciatíve občanov. Okrem toho, umožnením kontroverznejších iniciatív a väčšieho politického záväzku Komisie sa z európskej iniciatívy občanov stane z dlhodobého hľadiska silnejší nástroj.

Na prvý pohľad je európska iniciatíva občanov jedinečným nástrojom nadnárodnej účasti občanov. Svojou právnou koncepciou je kombináciou rôznych foriem priamej demokracie, ktoré už existujú vo vnútroštátnom kontexte.

Novinka európskej iniciatívy občanov spočíva v tom, že vôbec po prvýkrát spája vnútroštátnu a európsku úroveň účasti občanov. Zavedenie európskej iniciatívy občanov v roku 2012 vytvorilo veľkú vlnu nadšenia a iniciatívnych návrhov rôznych zainteresovaných strán občianskej spoločnosti. V druhom skratke je však zrejmé, že EIO je len pokračovaním už existujúcej inštitucionálnej praxe s priestorom na zlepšenie, aby splnila svoj názov.

Ako uvádza výskumný pracovník Florian Grotz vo svojom dokumente o priamej demokracii (v nemčine), za posledných 30 rokov sa zvýšil počet a využívanie participatívnych nástrojov na celom svete. Podľa môjho názoru sa zdá, že tým, že sa občanom poskytne dočasné slovo v politike (po voľbách) prostredníctvom referend, občianskych iniciatív a iných nástrojov, vedúci predstavitelia často dúfajú, že posilnia legitimitu svojho rozhodovania a politického systému ako celku. V rámci inštitucionálneho systému EÚ je európska iniciatíva občanov pokračovaním už existujúcej praxe zvýšenej účasti zainteresovaných strán. V priebehu rokov EÚ zaviedla množstvo nástrojov účasti, ako sú fóra zainteresovaných strán a iné konzultačné mechanizmy. Vedci ako Beate Kohler-Kochová označili túto zmenu správania za„účasť európskych inštitúcií“.

Hoci participatívne nástroje na úrovni EÚ sú dôležitým signálom otvorenosti voči želaniam a názorom občanov, konečná rozhodovacia právomoc zostáva v rukách inštitúcií. Vzhľadom na právne nezáväzný charakter európskej iniciatívy občanov zatiaľ žiadna iniciatíva neviedla k presným politickým výsledkom, ktoré si želajú organizátori, a len dobre štruktúrované kampane dokázali zozbierať 1 milión vyhlásení o podpore. Ďalšie participatívne experimenty EÚ kritizovali akademickí pracovníci za to, že občanom neposkytujú rovnaký hlas a dominujú im podnikateľské a priemyselné organizácie.  Príkladom takejto kritiky sú dokumenty Thorstena Hüllera (2011) „Playground or Democratisation? Nové participatívne postupy v Európskej komisiia dokument Christiana Marxena „Otvorené konzultácie so zainteresovanými stranami na európskej úrovni – hlas občanov?“. Otázkou je, či EIO odôvodňuje rovnakú kritiku.

Prípad jednej z prvých a najúspešnejších iniciatív „Právo na vodu“ jasne poukazuje na problémy európskej iniciatívy občanov. Right2Water zorganizovala Európska federácia odborových zväzov verejnej správy a požadovala, aby bolo ľudské právo na vodu zakotvené v európskych právnych predpisoch. Organizátori iniciatívy v oblasti vodného hospodárstva mali dlhoročné skúsenosti s kampaňami, celosvetovou sieťou a dostatočnými finančnými prostriedkami. Napriek úspešnej kampani na zber podpisov táto európska iniciatíva občanov viedla len k „zničenému“ výsledku požiadaviek organizátorov. Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť Right2Water dospela k záveru, že zásobovanie vodou patrí do právomoci členských štátov. Namiesto ambicióznejšieho záväzku sa opatrenia EÚ zameriavali na technickejšie aspekty, ako je kvalita pitnej vody.

Okrem prípadu Right2Water som skúmal podmienky, ktoré viedli k úspechu alebo neúspechu kampaní na zber podpisov rôznych európskych iniciatív občanov v rámci mojej doktorandskej diserácie. Úspech definujem ako schopnosť európskej iniciatívy občanov zozbierať počet podpisov potrebných na predloženie legislatívneho návrhu Európskej komisii: 1 milión. Zistil som, že len organizátori s už existujúcimi sieťami partnerských organizácií, značnými finančnými zdrojmi, personálom a propagačnou stratégiou boli schopní dosiahnuť nadpriemerný počet podpisov.

Zo zistení môjho výskumu vyplýva, že hoci názov európskej iniciatívy občanov naznačuje zapojenie „bežných“ občanov, zo skúseností z posledných rokov vyplýva, že EÚ uprednostňuje zapojenie profesionalizovaných nadnárodných mimovládnych organizácií, ktoré spájajú požiadavky občanov. Okrem toho iniciatívy bez anglicky hovoriacich aktivistov mali ťažšie siete na budovanie času a mobilizovanie podpory mimo vlastnej krajiny. Zatiaľ čo najnovšia reforma európskej iniciatívy občanov zmierňuje administratívnu záťaž organizátorov tým, že ponúka celý rad podporných služieb, nemení to spôsob fungovania európskej iniciatívy občanov v rámci EÚ.

Veľká časť podpisov európskej iniciatívy občanov sa zbiera online, vďaka čomu je európska iniciatíva občanov veľmi atraktívna pre mladšie generácie. Význam online aktivizmu prostredníctvom európskej iniciatívy občanov bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať, keďže pandémia COVID-19 núti ľudí k sociálnej vzdialenosti a k tomu, aby zostali domov viac. To vyvoláva ďalšie obavy o rovnaké zapojenie všetkých občanov do európskej iniciatívy občanov, ktoré sa často prehliadajú: internetové pokrytie v EÚ nie je univerzálne a pretrváva priepasť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Nedostatočný prístup na internet pre ľudí z mestských oblastí znamená, že môže byť menej pravdepodobné, že sa zúčastnia na európskych iniciatívach občanov.